Rozum Ôsmaka v Hrsti

1774 - 1778 gymnázium, Ružomberok 1778 - 1780 ako seminarista študoval rétoriku, filozofiu a poetiku na Emerciáne, Bratislava 1780 - 1782 filozofia na Štefáneu, Trnava 1782 - 1784 katolícka teológia na univerzite, Viedeň 1784 - 1787 generálny seminár, Bratislava Pochádzal zo slovenskej zemianskej rodiny, známej ako Brnulovci, Brnolákovci. Na ideové formovanie jeho osobnosti pôsobili najmä osvietenecké prúdy viedenského centra, kde sa stal oddaným stúpencom jozefínskych osvieteneckých reforiem a snažení. Základný význam majú jeho jazykovedné práce, ktoré mali rozhodujúci vplyv na jazykové kodifikačné úsilie bernolákovcov o nový spisovný jazyk, tzv. bernolákovčinu. Ovládal viacero cudzích jazykov, od klasických po moderné. Mal široké znalosti z jazykovedy, zo všeobecných dejín, ekonomiky, filozofie, medicíny, prírodných vied, estetiky, hudby a politiky. Zásluhou toho bez problémov pripravil do tlače 270-stranový bibliografický súpis základnej teologickej literatúry, doplnený praktickou literatúrou z iných spomínaných vedných odborov pod názvom Nova bibliotheca theologica selecta (Nová vybraná bohoslovecká knižnica). ................................................................ Pod jeho vedením sa zriadilo v roku 1792 Slovenské učené tovarišstvo so sídlom v Trnave a tiež Spoločnosť na pestovanie slovenského jazyka. Okrem literárnej činnosti sa venoval najmä dopĺňaniu, redigovaniu a prepisovaniu Slovára, ktorý však vyšiel až po jeho smrti zásluhou kanonika Juraja Palkoviča. Jeho cieľom bolo dať slovenčine normatívny slovník. Vylučoval zo slovnej zásoby slová, ktoré pokladal za neslovenské alebo vulgárne a namiesto nich navrhoval slovenské slová alebo tvoril nové slová. Hojne slová aj odvodzoval, a to bez ohľadu na to, či sa odvodeniny aj používali. V Slovári je veľmi bohatá synonymika, asi 1200 - 1500 prísloví a porekadiel, bohatá a živá frazeológia, početné ľudové, meštianske a vojenské piesne. Pre nás má toto dielo význam najmä svojím synonymickým a frazeologickým materiálom a ako svedok hodnotenia vtedajšej kultúrnej slovnej zásoby. Do dejín slovenského národa sa zapísal ako prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny (1787) ako národného spisovného jazyka. Jeho historický prínos a priekopníctvo je v tom, že vedome nadväzoval na súčasné ekonomicko-spoločenské vývinové tendencie a slúžil začínajúcemu sa procesu formovania novodobého slovenského národa. Bernolákom kodifikovaná spisovná slovenčina, tzv. bernolákovčina, aj keď sa nepresadila ako celonárodný spisovný jazyk, vychádzala zo živej reči, z úzusu vzdelancov - západoslovenčiny, pričom ju tvorivo rozvíjal a dopĺňal.