Barok
Barok
Barok je umelecký štýl, označujúci jednu epochu v európskom kultúrnom vývine. Vznikol v polovici 16. storočia v Taliansku z renesancie (Michelangelo), ktorý prvky pojal subjektivicky, ujal sa v západnej a strednej Európe, zasiahol čiastočne aj Rusko a Turecko a dŕžavy Španielska a Portugalska v Amerike. Prejavil sa najmä vo výtvarnom umení, ale poznačil aj literatúru a celý životný štýl doby. Charakterizuje ho dynamika, pohyb, skrivené línie, sklon k monumentalite, pompéznosti a iluzívnosti, myseľ ľudí bola usmerňovaná do sveta emócií, zjavení a vytržení. Jeho osou v strednej Európe bola protireformácia, vlastným ideologickým substrátom príslušnosť k feudálnemu systému, a preto zasiahol aj protestantské cirkvi, spoločnými nositeľmi cirkev a šľachta. Ľudové vrstvy ho preberali oneskorene a pozmenene. V 18. storočí upúšťal od monumentálnej funkčnosti a dával vyniknúť drobnému detailu, čím vyústil do rokoka. Jeho trvanie v jednotlivých krajinách nebolo rovnaké, strednú Európu zasiahol začiatkom 17. storočia. Počiatok barokovej kultúry na Slovensku spadá do čias založenia jezuitskej univerzity v Trnave a trvala približne do sklonku 18. storočia v retardovaných polohách a tzv. pokleslých formách miestami hlboko do obdobia klasicistického slohu, vyvrcholila medzi 1670 a 1740.
Barok vo výtvarnom umení
Barok vo výtvarnom umení priniesol nové priestorové cítenie, ktoré v plošných umeniach prešlo až do agresie iluzionizmu a zrakového klamu. V priestorových umeniach sa urobili prvé kroky ku krajinnému plánovaniu (vnášanie prírody do mesta a mesta do prírody). Voľná krajina sa zaplnila množstvom malých prícestných poľných, lesných a iných architektúr zväčša náboženského rázu, námestia v mestách mariánskymi tzv. morovými a inými stĺpmi. Pre dosiahnutie atraktívnosti používali vo svojich víziách zo skutočnosti odpozorované realistické tvary. Na Slovensku sakrálna architektúra stavbou nových i prestavbou jestvujúcich budov zatienila svetskú. Jej sa podriaďovalo sochárstvo a nástenné maliarstvo, čiastočne nezávislý vývoj si zachovalo len tabuľové a závesné maliarstvo. Barokovú architektúru na Slovensko priniesli rehole, uskutočňujúce protireformáciu, najmä jezuiti.
Jej strediskom v 17. storočí bola Trnava. Najlepšie podmienky malo cirkevné maliarstvo, tabuľové a nástenné, zo svetského sa zachoval do našich čias iba zlomok pamiatok. Protestantské cirkevné maliarstvo sa pestovalo hlavne na východnom Slovensku najmä na Spiši, kde sa stretávali umelecké zásady manierizmu dokonca s neskorogotickou tradíciou. Domáci maliari používali predlohy neskoromanieristických diel kolportovaných grafikmi, niekedy sa vracali až do vrcholnej renesancie. Ústup reformácie sa prejavil bohatej malebnej výzdobe artikulárnych chrámov, ktorá však okrem Kežmarku nepresiahla úroveň ľudového a remeselného umenia. Pre nepriaznivé pomery viacerí umelci odišli do cudziny.
